2012

Máj 2012:

Spektrum
Informácie o činnosti poľovníkov a pripravovaných podujatiach.
Kam sa uberáme?
Zamyslenie nad aktuálnymi otázkami, ktoré si kladú poľovníci.
Diviaky na južnom zemplíne
Autor článku prof. JURAJ CIBEREJ z Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach predkladá výsledky prieskumu o príčinách a dôsledkoch postupného zvyšovania počtov diviačej zveri v okresoch Sobrance Michalovce a Trebišov. Článok doplňuje hodnotením pozitívnych aj negatívnych výsledkov súvisiacich s nárastom početnosti tejto zveri a návrhom opatrení, ktoré by umožnili zvyšujúce sa stavy udržať na únosnej miere.
Nočná tuláčka

V seriáli Sovy známe – neznáme jeho autor RNDr. STANISLAV HARVANČÍK predstavuje našu najviac rozšírenú myšiarku ušatú. Čitateľa zoznamuje so spôsobom jej života, miestami zimovania a s potravou, ktorú uprednostňuje. Článok doplňuje mapka jej výskytu v jednotlivých krajoch republiky.

Mierumilovná šelma

Ako vidí medveďa hnedého autor článku a fotografií MARIÁN ZELINA? V článku zhrnul niekoľkoročné vlastné pozorovania o správaní medveďa a dospel k názoru, ktorý uvádza v titulku: je síce šelmou, ale mierumilovnou, lebo (okrem niekoľkých výnimočných situácií) nenapadne človeka. Článok obsahuje viacero dobrých rád, ktoré iste uvíta každý poľovník ak chce vedieť, kedy a kde možno medveďa pozorovať a prípadne aj fotografovať.

Stavovce v agrárnej krajine

V príspevku Ing. VLADIMÍRA VICIANA, PhD. sa konštatuje: zachovanie a podpora biodiverzity poľnohospodárskej krajiny musí patriť k prvoradým úlohám jej intenzívneho aj extenzívneho využívania. Súčasne pripomína, ktoré druhy cicavcov do nej patria, kde sa vyskytujú a varuje pred ohrozením ich existencie. Ich postupné vyhubenie by mohlo vážne narušiť biodiverzitu krajiny.

Trofej ako dôkaz
Prečo sa v poľovníctve začal pestovať kult trofejí? Na otázku dáva odpoveď článok JOZEFA ŠABU, ktorý stručne zhrnul ich históriu (v zahraničí aj u nás) a vyzdvihuje ich význam nielen ako spomienku či potvrdenie šikovnosti a odvahy lovca, ale aj ako dôkaz o výsledkoch jeho chovateľskej a ochranárskej činnosti.
Z tohtoročných chovateľských prehliadok

Informácie z niektorých tohoročných chovateľských prehliadok nájdete v príspevkoch: Z bratislavskej prehliadky, Pätnásta v Zlatých Moravciach a Výsledky z troch okresov.

Zabodovali muflóny

K prehľadu zaujímavostí o tohtoročných chovateľských prehliadkach patrí aj článok Mgr. PETRA KUŠÍKA, v ktorom sa konštatuje: v okrese Veľký Krtíš sa mohlo predstaviť viacero pozoruhodných trofejí muflónov. Z 55 predložených mufloních trofejí bolo 6 zlatých, 7 strieborných a 6 bronzových.

Patterdalský teriér

„Aj patterdalský teriér patrí k plemenám, ktoré s v posledných rokoch našli miesto v našich revíroch a na výstavách“, píše autor príspevku Ing. JÁN ZAJAC. Čitateľov zoznamuje s jeho históriou a najmä s jeho veľmi dobrými vlastnosťami, ktoré sa uplatňujú najmä pri love diviakov, kde sa prejavuje jeho mimoriadna srdnatosť, odvaha a húževnatosť.

Ako lovíme srnce

Na prahu novej sezóny lovu srncov Ing. JOZEF HERZ, PhD. sumarizuje zmeny, ktorými prešla doba ich lovu v priebehu niekoľkých desaťročí. Ako sa lovia v súčasnosti? Najmenej srncov sa loví v máji a najviac v júni, rozdielna je však ich veková trieda. Autor tiež pripomína nevyhnutnosť dodržiavať zákon a etiku, neloviť „vyhliadnutého“ srnca za každú cenu, aj keby ešte mohol ďalej rásť a jeho trofej byť silnejšia len preto, lebo si niekto povie: ak ho nedostanem ja, dostane ho iný. V závere apeluje na poľovníkov: „…loviť podľa zákona iba to, čo je dovolené, veď len tak môžeme prispieť k zvýšeniu kvality srnčej populácie nad kvantitou“.

Jednoročný alebo dvojročný?
Praktická aktuálna rada Ing. GUSTÁVA VRÁBELA podľa ktorej sa možno naučiť presne rozoznať jednoročného srnca od dvojročného. Upozorňuje, že nestačí posudzovať len parožky, ale dôležitý je ich tvar, sfarbenie hlavy a postava.
Drevo, talent, krása

MARIÁN ŤAHÚN, rodák z Kremnice, je umeleckým rezbárom a jeho dielňa sa nachádza v Senici. V rozhovore s ním sme sa dozvedeli, ako sa dostal k rezbárstvu, čo ho na ňom najviac priťahovalo a ako si jeho diela postupne získali záujem u nás doma i v ďalekom zahraničí. Drevorezby M. Ťahúna sú časti poľovníckej verejnosti známe predovšetkým z výstav, na ktorých mnohí mali možnosť zhliadnuť aj niektoré jeho vskutku unikátne diela: nástenné hodiny, stôl, lustre, rám zrkadlá… Vďaka talentu a svedomitej rezbárskej práci sa mu darí zachytiť do dreva skutočnú krásu, ktorej „predlohou“ je vždy príroda a zver.

Na zelenej vlne

Na dvoch stránkach nájdete zaujímavé príbehy, zážitky a postrehy našich čitateľov: Dýchol na mňa medveď, Aj šikovný schybí a Čo rád čítam.

Reč a zvyky

Autor sa zaoberá tretím článkom Etického kódexu poľovníka a v tejto súvislosti pripomína, že mnohí poľovníci si odvykajú čítať napriek tomu, že vychádza viac odborných časopisov a kníh ako v minulosti. Pripomína tiež vývoj poľovníckej terminológie a význam obradov pri úlovku. Prečo a čomu slúžia zálomky? Čo majú symbolizovať? Odpovede na tieto aj ďalšie otázky súvisiace s „posledným hryzom“ či vetvičkou za stuhou klobúka nájde čitateľ v článku.

Diana, bohyňa lovu

Zo zbierok Galérie mesta Bratislavy autorka článku PATRÍCIA BALLX vybrala a predstavuje dve vzácne diela, ktorých hlavnou postavou je Diana, bohyňa lovu. Ide o medirytiny na papieri, ktoré vznikli v 17. a 19. stor.: Diana a nymfy na love z dielne neznámeho autora a Diana a Actaeon podľa maľby J. Heintza, dvorného maliara cisára Rudolfa II.

Z ďalekého Altaja

O dlhom čakaní na sibírskeho kozorožca na svahoch Altaja v Mongolsku. Neznáma a drsná príroda až v posledný deň odmenila dvoch poľovníkov naozaj vzácnymi úlovkami: dvoma kozorožcami, ktorých hlavy zdobili impozantné rohy.

Zaujímavosti
Psovodi štrajkujú, Protestná demonštrácia poľovníkov v Luxembursku, Viac čiernych bocianov… a ďalšie informácie, ktoré sme vybrali zo zahraničnej poľovníckej tlače.
Z dávno minulých čias

Z časopisu Lovec (1939) sme vybrali z rubriky Poľovnícke zvesti zaujímavé a na prvý pohľad až sotva uveriteľné správy: O zajacovi a Priateľstvo.

Dobrú chuť!

Ponúkame recept Prepelice s rezancami. Patrí do kategórie špecialít, ale ak by ste chceli mimoriadne prekvapiť nejakého vzácneho hosťa a podarí sa vám obstarať si prepelice (z dovozu), môžete sa oň pokúsiť.

Pripomíname si
V našej rubrike, v ktorej si pripomíname výročia poľovníkov, ktorí sa svojou prácou zapísali do jeho histórie tento raz patrí naša spomienka: Ing. MILANOVI ĎURICOVI a Ing. VOJTECHOVI RICHTEROVI.
Poľovnícky kalendár

Na stránkach nájdete Doby lovu a Upozornenie pre užívateľov poľovných revírov, ktoré sa týka lovu diviačej zveri v poľovníckej sezóne 2012, Envirokalendár, Východy a západy Slnka a Mesiaca.

Veselá bodka

– Je tu reklamácia! Vraj máme prázdny kontajner!

V Našej ponuke nájdete puškohľady, ďalekohľady, veľký výber poľovníckych nožov, rôznych doplnkov poľovníckej výbavy, krásne originálne doplnky k vášmu poľovníckemu odevu a zoznam kníh a DVD o poľovníctve, prírode a kynológii. Každý z ponúkaných tovarov je vhodný aj ako darček pre vášho blízkeho.

Apríl 2012

Pripomíname si
V rýchle plynúcom čase dnešného sveta často zabúdame na tých, ktorí už nie sú medzi nami a s ich menami aj na to, čo vykonali pre poľovníctvo. Naša nová rubrika nám ich „oživí“: nájdete v nej mená a skutky tých, ktorí sa konkrétnymi činmi zaslúžili o moderné slovenské poľovníctvo.
Kto si zakrýva oči?
Krátka úvaha o našich vlastných nedostatkoch, chybách či omyloch. Na pohľad neraz pôsobia ako nepodstatné maličkosti, no v skutočnosti škodia najmä pohľadu verejnosti na poľovníctvo. Nemali by sme sa tváriť, že ich nevidíme…
Keď sa ozve tokanie

Kto bol svedkom jarného toku hlucháňov, nikdy naň nezabudne, vyplýva z príspevku JOZEFA ŠABU. „Môj priateľ sa snažil nájsť miesto, odkiaľ by sme mohli hlucháňa pozorovať, ale to sme boli už v tesnej blízkosti a hlucháň bez náznaku znepokojenia zrazu odletel… Po malej chvíli sa nám ho podarilo zazrieť, ale najviac mi v pamäti ostal kolísajúci sa konár, ktorý sa nejakú chvíľu hýbal po odlete tohto impozantného vtáka,“ spomína autor. Okrem opisu vlastných zážitkov z tohto zaujímavého javu sa venuje tiež úvahám, či žili hlucháne aj v Tríbečskom pohorí a ich náhodnému výskytu, ktorý tu v minulosti poľovníci a lesníci zaznamenali.

Sú naše zajace zdravé?

Pracovníci z Centra výskumu živočíšnej výroby v Nitre a Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre zhrnuli výsledky niekoľkoročného skúmania zdravotného stavu zajačej zveri vo vybraných revíroch a mohli o. i. konštatovať ich lepšiu odolnosť voči chorobám i keď niektoré javy v ich stavoch pretrvávajú. Napriek terajšej situácii upozorňujú poľovníkov, na čo treba dávať pozor najmä pri zazverovaní touto zverou. Výsledky výskumnej práce piatich odborníkov, ktorí sú aj autormi článku, by si mali všimnúť poľovníci v revíroch, kde chcú udržať a najmä zveľadiť stavy tejto našej, donedávna takej početnej zveri.

Rohy starého samotára

„Pred dvadsiatimi piatimi rokmi v našom revíri Medovarce sme o muflónoch ani nechyrovali. Až neskôr sa v malom počte začali zjavovať a v južnej časti Hontu…“ spomína PAVEL KEĽHA v úvode článku o zlatej muflonej trofeji. V článku sa píše, kde, kto a za akých okolností ju ulovil. Je pochopiteľné, že zo vzácnej trofeje mal lovec veľkú radosť. V prvom okamihu po dohľadaní ani nepomyslel, že by mohla byť dokonca – zlatá!

Chýbajú jej staré stromy

Pokračujeme v seriáli Sovy známe – neznáme. V tejto časti jeho autor RNDr. STANISLAV HARVANČÍK podrobne opisuje život a správanie sovy obyčajnej lesnej a konštatuje, že na jej úbytku sa podieľa výrazný nedostatok starých bútľavých stromov, v ktorých nachádza svoje prirodzené „bydlisko“. Je škoda, ak z našej prírody ubúda tento druh, ktorý sa významne podieľa na ničení škodlivého hmyzu, hrabošov a pod. Autor súčasne pripomína, že bútľavé stromy možno ľahko nahradiť – búdkami. A vyrobiť obyčajné hniezdne búdky predsa dokážu mnohí poľovníci, členovia poľovníckych združení či spoločností. A nie sú ani finančne náročné.

Bezstavovce: malé, ale významné

Autor príspevkov o „agrárnej krajine a jej biodiverzite“ – Ing. VLADIMÍR VICIAN, PhD. sa v tejto často zaoberá bezstavovcami a ich významom pre pôdu. Ktoré sú to? Kde sa nachádzajú? Akú funkciu plnia? Čo možno zistiť napr. podľa výskytu bezstavovcov? Na tieto a ďalšie otázky nájdete odpoveď v článku.

Nepodceňujme hrozbu trichinelózy

Poľovníci, tak ako všetci, ktorí častejšie prichádzajú do styku či už s hospodárskymi zvieratami alebo voľne žijúcou zverou by mali vedieť o tejto chorobe čo najviac. Môže byť totiž vážnym rizikom aj pre človeka. Pripomína to vo svojom článku aj MVDr. RUDOLF JANTO zo Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Bratislava. Informuje súčasne o výskyte tejto choroby u zveri v jednotlivých okresoch Slovenska (v rokoch 2009, 2010 a 2011) aj počty ľudí, ktorí sa ňou nakazili. V tejto súvislosti opätovne vyzdvihuje nevyhnutnosť vyšetrovať všetky ulovené diviaky, ktorých divina je určená na konzum. Takisto si treba dávať pozor aj na úlovky líšky.

Šesťnásobný šampión

O vynikajúcich schopnostiach byť dobrým pomocníkom poľovníka píše majiteľ sibírskej lajky menom Indy MICHAL FŰLE. Opisuje jeho výkony na niekoľkých skúškach aj v bežnej praxi a spôsob výcviku, pričom lajku chváli za to, že dokáže spolupracovať s poľovníkom ako „švajčiarske hodinky“. Okrem toho sa lajka Indy stal ešte aj šesťnásobným šampiónom krásy.

Plavý bretónsky baset

Ide o plemeno nízkonohého duriča, ktoré u nás nie je veľmi známe či dokonca rozšírené, má však bohatú históriu, o ktorej sa v článku zmieňuje jeho autor Ing. JÁN ZAJAC. Okrem Francúzska je aj v ďalších európskych krajinách rozšírený najmä ako spoločenský pes, ale francúzski poľovníci ho bežne využívajú pri love malej a diviačej zveri.

Práva a povinnosti poľovníckeho hospodára

Na otázky týkajúce sa práv a povinností poľovníckeho hospodára v každodennej praxi odpovedá Ing. PAVOL SLAMKA.

Problémy začínajúceho poľovníka
Autorka článku Ing. EVA JANKOVÁ zrátala, s akými finančnými sumami musí rátať začínajúci poľovník, ktorý nemá šťastie, že by po príbuznom zdedil napr. pušku alebo inú poľovnícku výbavu. V závere konštatuje: „…vynaložené prostriedky sú príliš vysoké a iste by ich každý vedel využiť aj inak, no pre mnohých je cena peňazí a mnoho času obetovaného zveľaďovania poľovného revíru, či hodiny strávené na poľovačkách, mrznutie na posede a skoré ranné vstávanie neporovnateľné s pocitom, ktorý nám poľovníctvo dáva.“
Poučme sa z histórie

Zhovárame sa s doc. JUDr. ĽUDOVÍTOM LETOŠŤÁKOM, CSc., zakladajúcim členom Klubu histórie slovenského poľovníctva. Vo svojich odpovediach zoznamuje čitateľov so zámermi klubu, s jeho konkrétnou činnosťou i s menami tých, ktorí v priebehu uplynulých rokov rozšírili naše znalosti o minulosti slovenského poľovníctva. Doc. JUDr. Ľ. Letošťáka poznajú mnohí poľovníci aj ako autora viacerých kníh o strelectve a historických zbraniach. Jeho posledné prieskumy však potvrdili zaujímavú skutočnosť: na našom území žili a pracovali v minulosti mnohí vynikajúci puškári, len je škoda, že ich výrobky možno vidieť predovšetkým v múzeách okolitých krajín a len nepatrnú časť v našich.

Na zelenej vlne

Ponúkame druhú časť Z kynológovho zápisníka, ktorého autorom je náš známy kynológ Ing. BRANISLAV BAKA. Je zaujímavé, ako aj po rokoch vďaka záznamom, ktoré si robil, detailne ožívajú obdivuhodné výkony jeho „farbiarikov“. Ďalší príspevok Čas hlucháňov pochádza z pera známeho fotografa zveri IVANA KŇAZEHO. Autorom spomienky Koniec sezóny na brehu Malého Dunaja je Ing. JOSEF POKORNÝ.

Zaujímavý osud obrazu sv. Huberta

Prvá časť z pripravovaného seriálu PO STOPÁCH LOVECKÝCH MOTÍVOV V ZBIERKACH GALÉRIE MESTA BRATISLAVY. Jeho autorka Mgr. JANA LUKOVÁ predstavuje obraz sv. Huberta, ktorého autorom bol F. A. Palka a ktorý niekoľkokrát zmenil svojho majiteľa. Obraz vznikol okolo roku 1760.

„Poorieme“ aj futbalové ihrisko

O starostiach s vysokými stavmi diviakov píšu Ing. JÁN MERCEL a ANTON MIKUŠKA. Vysvetľujú, prečo diviaky tak často rozrývajú pôdu: hľadajú v nej rôzne druhy dažďoviek, larvy, kukly a pod., lebo pre svoj rast nevyhnutne potrebujú bielkoviny. Tak sa stane, že „poorú“ aj to, čo by si majiteľ pôdy neželá, napr. futbalové ihrisko. Ako znížiť ich počty a tak sa chrániť pred ich „zásahmi“ do pôdy? Najlepšou ochranou pred škodami, ktoré diviaky spôsobujú poľnohospodárom, lesníkom, záhradkárom (a dokonca, ako to vidno i na fotografii, aj športovcom) je: znížiť ich stavy.

Mizne ďalší „raj na zemi“

Zaujímavá cestopisná reportáž IVANA HRNČIARIKA z Francúzskej Guyany, ktorý už po druhý raz navštívil Južnú Ameriku kvôli prekrásnej prírode, tento raz však musel konštatovať: aj v dažďových pralesoch sa všetko mení, žiaľ, k horšiemu. Džungľa, miesta, ktoré v nej už poznal, sa tento raz už dňom a nocou neozývali vrešťany, nebolo počuť ani hlas tigra… Za nimi a ďalšou exotickou zverou bolo treba ísť do zoologickej záhrady.

Zaujímavosti
Výber informácií zo sveta o zveri, pytliactve, obchodovaní so sloními klami a iné zaujímavosti zo zahraničnej poľovníckej tlače.
Z dávno minulých čias
Krátky úryvok z článku uverejnenom v časopise Lovec z roku 1931 potvrdzuje, že sa venoval aj vážnym odborným témam, konkrétne uverejnil výsledky výskumu zameraného na užitočnosť a škodlivosť (?) bažanta pre poľnohospodárstvo a lesníctvo.
Dobrú chuť!
Ponúkame recept PAVLA KUCHÁRA: Medailóniky z jelenej sviečkovice so šípkovými pirohmi a malinovou omáčkou.
Praktický poľovník

alebo APRÍL V REVÍRI. Na dvoch stránkach nájdete doby lovu jednotlivých druhov zveri, Východy a západy Slnka a Mesiaca, Envirokalendár, zamyslenie MARTINA MATIAŠKA, ktorý sledoval, ako Po chotári kráča jar, Vtáka roka 20 12 (včelárik zlatý) a zamyslenie MIRONA CERULU o psovi a mačke.

Veselá bodka
– Dúfam, že neprišli pytliačiť do nášho revíru.

Február 2012:

Spektrum
Krátke informácie z činnosti poľovníckych združení. Úspešná štvrtá výstava nožov v Bratislave.
Oranžová vesta
Zamyslenie prečo je oranžová vesta alebo iný reflexný prvok na poľovníckom odeve nevyhnutný.
Zajac poľný v „mínusových“ číslach

Štvorica našich odborníkov v rozsiahlom článku informuje, ako sa darí plniť požiadavky zákona o poľovníctve ktoré sa týkajú využívania prírodných podmienok v oblastiach vhodných pre malú zver, konkrétne zajaca poľného. V článku nájde čitateľ všetko, čo súvisí s jeho momentálnymi stavmi a súčasne aj rozbor príčin terajšej situácie. Autori sa zamýšľajú, či plánované jarné kmeňové stavy boli nereálne, či sa diviaky rozšírili práve na úkor zajaca poľného, prečo sa v súčasnosti u nás viac darí líškam…. Možno nájsť vôbec východisko, aby sa zajac u nás neocital iba v „mínusových číslach“? Akú má budúcnosť? A čo z naznačených príčin súčasného poklesu zajaca poľného možno ich odstrániť v jednotlivých revíroch?

Diviaky ako problém

Spätný pohľad autora článku JOZEFA ŠABU na postupné rozširovanie diviačej zveri u nás a osobitne v Tribečskom pohorí, ktorý dokladá zaujímavou štatistikou jej úlovkov. V článku nájdeme aj odpoveď, odkedy sa poľovníci začali zaujímať o diviačiu zver ako o trofejovú aj o tom, že so silnými diviakmi sú obyčajne spojené aj „silné zážitky“. Článok ilustrovaný dobovými fotografiami z výradov diviačej zveri doplňuje nemenej zaujímavá informácia: nielen nás, ale celú „Európu trápia diviaky“.

Spomíname, nezabudneme
Výber z niekoľkých ohlasov, ktoré redakcia dostala pri príležitosti odchodu dlhoročného šéfredaktora PaR Mgr. Ladislava Grmana „do večných lovísk“. V tejto súvislosti redakcia ďakuje všetkým spolupracovníkom a čitateľom, ktorí svojimi kondolenčnými odkazmi prostredníctvom elektronickej pošty, listami alebo telefonicky vyslovili redakcii a rodine úprimnú sústrasť a žiaľ nad odchodom vzácneho človeka.
Mačací plač

„Deň sa schýlil k večeru, keď sme s priateľom stáli vonku pred poľovníckou chatou. Odrazu k nám z lesa doľahol smutný akoby naliehavý hlas: zdalo sa, že tam zaplakalo dieťa. Priateľ, ktorý nie je poľovníkom, sa preľakol…“ začína svoj článok jeho autor Ing. JOZEF HERZ, PhD. Pravda, čo len trocha skúsenejší poľovník si už po prvých riadkoch domyslí, že v lese neplakalo dieťa, ale ozvala sa mačka divá, pre ktorú nadišiel čas rozmnožovania. V článku sa čitateľ dozvie, aký je súčasný stav tohto nášho malého dravca, ako žije, kde nachádza svoj areál a prečo ju treba chrániť.

„Otec“ v ríši zveri

Každý poľovník, ktorý sleduje život zveri vo svojom revíri si všíma aj jej správanie. Medziiným i správanie samcov a samičiek voči vlastnému potomstvu. Poznatky, ktoré získal pozorovaním sú nanajvýš zaujímavé, konštatujú v článku jeho autori Ing. JÁN MERCEL, ANTON MIKUŠKA a doc. Ing. ĽUBOSLAV BUZNA. Pre niektoré druhy „otcovstvo“ spočíva iba v plodiacom akte, iné sa o svoje mláďatá „starajú“ rôznym spôsobom. Zaujímavé je konštatovanie, že z cicavcov napr. vlk dokáže byť obetavým rodičom, zatiaľ čo napr. jeleň alebo srnec sa o potomstvo nezaujímajú. Takisto je povšimnutiahodné, že pernatá zver je starostlivá, veď nejeden poľovník si už všimol, že na násade vajec z času na čas vystrieda sliepočku kohútik, alebo že ju po celý čas svedomite kŕmi. Prináša potravu aj práve vyliahnutým mláďatám, od hniezda odháňa predátorov… No aj medzi pernatou zverou sú výnimky, lebo tak im to „diktuje príroda“.

Biokoridory, biocentrá a interakčné prvky

V našom seriáli o biodiverzite agrárnej krajiny vysvetľuje jeho autor Ing. VLADIMÍR VICIAN, PhD. obsah jednotlivých pojmov a najmä ich súvislosti s podmienkami, ktoré sú nevyhnutné pre život zveri. Ide o tzv. mimoprodukčné funkcie agrosystému, ktoré sú nevyhnutné, aby sa v poľnohospodárskej krajine uchovalo čo najviac tak ohrozených ako aj chránených druhov rastlín a živočíchov. Aj preto sa treba s nimi dôkladne oboznámiť s urobiť všetko preto, aby nepokračovali zmeny ekologickej stability krajiny.

Náklonnosť na celý život

Vyznanie ďalšieho z mnohých kynológov, ktorých záľuba v chove poľovne upotrebiteľných psov doviedla k tomu, že sa stali ich chovateľmi. JÁN PILÁT vo svojej chovateľskej stanici Vlčí potok odchoval už 183 šteniat farbiarov a duričov a jeho skúsenosti s ich výcvikom a uplatnením v praxi môžu pomôcť nejednému zo začínajúcich kynológov.

Austrálsky teriér

Austrálsky teriér, ako píše Ing. JÁN ZAJAC, nepatrí u nás medzi mimoriadne rozšírené plemená, ale kynológa zaujme jeho vývoj a skutočnosť, že patrí medzi plemená, ktoré sú rovnako vhodné tak na lov ako aj ochranu.

Bez štvornohých pomocníkov?

Aktuálny článok MVDr. RUDOLFA JANTU, ktorý upozorňuje na možnosti nákazy poľovne upotrebiteľných psov nebezpečnou Aujezského chorobou. „Každoročne,“ píše v článku „počuť o psíkoch, ktoré doslova nasadzujú život pri vytláčaní diviačej zveri z húštin. Tento nerovný boj sa končí pre psíka neraz aj tragicky. No nie je to jediné nebezpečenstvo, ktoré im hrozí pri spoločných poľovačkách na diviaky, lebo čoraz častejšie počuť aj o úhynoch psov na Aujezského chorobu…“ Autor v článku informuje o akú chorobu ide a ako pred ňou možno ochrániť poľovne upotrebiteľných psov.

Fotografie, nože, zbrane

V rubrike Rozhovor predstavujeme čitateľom mladého a nadaného fotografa , ktorým je aj zo stránok Nášho poľovníctva známy PAVOL TURŇA. Venuje sa však nielen fotografii, ale jeho veľkou záľubou je aj výroba nožov a gravírovanie poľovníckych zbraní. S jeho nožmi sa mohli zoznámiť záujemcovia na mnohých výstavách a obdivuhodné sú tiež i výsledky, ktoré dosiahol pri gravírovaní. S úprimnosťou mladého človeka sa vyznáva nielen zo svojej lásky k prírode, ale aj k neľahkej ceste, ktorou musel prejsť kým sa mu podarilo zhotoviť svoje prvé výrobky. Ich krásu a kvalitu obdivuje každý, kto sa s nimi stretne.

Na zelenej vlne

Dve stránky zostavené zo zážitkov našich čitateľov: Dva výstrely pod Bukovinkou, „Nárok“ na úlovok a Stretnutie s vlkmi.

Najväčšia je bubo bubo

Väčšina poľovníkov je presvedčená, že pozná naše sovy a mnohí naozaj dokážu rozoznať jednotlivé druhy. Pokiaľ však ich podrobnejšie nepozorujú a často sa s nimi nestretajú, uniká im mnoho zaujímavého z ich života. Preto pokračuje v našom seriáli, ktorého autorom je RNDr. STANISLAV HARVANČÍK a v 2. tohtoročnom čísle sa zoznamujeme s najväčšou európskou sovou – výrom skalným (Bubo bubo). Pretože sa u nás už dávno nerobia tzv. výrovky, mnohí mladší poľovníci možno ani nevedia, že boli založené na neznášanlivosti iného vtáctva, vrátane dravých s výrom skalným: v noci sa naňho odvážia útočiť aj oveľa menšie druhy sov. Každého iste zaujmú podrobnejšie údaje o spôsobe života tejto našej najväčšej sovy, ktorá často hynie na elektrických vedeniach alebo sa stáva obeťou rôznych pesticídov na ničenie škodcov v poľnohospodárstve. Pri článku je aj mapka rozšírenia výra skalného u nás.

215 rokov lesníckej školy v liptovskom hrádku

Lesnícka škola v Liptovskom Hrádku má za sebou dlhú históriu úspešného vzdelávania generácií lesníkov a poľovníkov v duchu hesla velikána slovenského lesníctva Jozefa Dekréta Matejovie: „Zachovať lesy potomstvu lebo ony sú predpokladom udržania života na Zemi…“ píše sa v úvode informácie o významnom jubileu školy: od jej vzniku uplynulo už 215 rokov! Informáciu doplňuje stručná história školy aj podujatia, ktoré boli spojené s jej významným výročím.

Svišť ako „strážca“

Pohľad na život svišťa, ktorý si za svoje obydlie vybral vysoko položené miesta – pod skalnými stenami vo výške 1600 až 2 200 m. V týchto priestoroch ho sledoval a fotografoval IVAN KŇAZE, ktorý nám vo svojom príspevku približuje zaujímavý spôsob jeho života. Patrí k nemu aj mimoriadna ostražitosť, ktorou sa vyznačuje jeho správanie hneď, len čo vyjde zo svojho brloha.

Zaujímavosti
Očník v oku, Streľba na lovcov… a niekoľko ďalších zaujímavých informácií, ktoré sme vybrali zo zahraničnej poľovníckej tlače.
Dobrú chuť!

Recept RICHARDA SEMANKA na srnčí chrbát. A nie hocijaký: je to „ srnčí chrbát v lieskovcovej kruste na jablkovom pyré s brusnicami a opraženými zemiakovými prstami“.

Z dávno minulých čias
Pri listovaní časopisu Lovec z roku 1939 sme vybrali informáciu o „oneskorenej „ sluke“.
Február v revíri

Informácie o dobách lovu, Upozornenie pre užívateľov poľovných revírov a poľovníckych hospodárov.

Veselá bodka

Aj by som ho prikrmoval, keby mal gastrolístky.

Január 2012:

Rozlúčka s Ladislavom Grmanom

Posledné „zbohom“ dlhoročnému šéfredaktorovi Poľovníctva a rybárstva, spoluzakladateľovi vydavateľstva PaRPRESS a Nášho poľovníctva Mgr. LADISLAVOVI GRMANOVI, s ktorým sme sa začiatkom decembra museli navždy rozlúčiť. Svojou prácou sa natrvalo zapísal do histórie slovenského poľovníctva.

Čo si želáme
Krátke zamyslenie na prahu nového roka.
Sovy známe – neznáme

I keď sovy, ako v úvode príspevku píše RNDr. STANISLAV HARVANČÍK, odpradávna zaujímali človeka viac ako iné vtáky, predsa ich ani dnes všetci nedokážeme presne rozoznať a nie každý pozná spôsob ich života. Možno preto časť verejnosti je presvedčená, že poľovníci vo svojich revíroch nemajú radi sovy. Aj to je dôvod, kvôli ktorému sme pripravili seriál o týchto známych-neznámych príslušníkoch našej avifauny: chceme poznať každý druh, ktorý u nás žije a chrániť ho pred akýmkoľvek nebezpečenstvom. Zoznámime sa v ňom s miestami hniezdenia sov, ich potravou aj s ich prirodzenými nepriateľmi a ochranou, akú im chceme poskytnúť.

História tribečských muflónov

Muflón v našich končinách žije už od 18. storočia: ako sa k nám dostal, ako tu, konkrétne v Tribečskom pohorí, natrvalo našiel svoj domov a ako sa mu tu darí až do dnešných dní, píše JOZEF ŠABO. Okrem zaujímavých historických údajov príspevok doplňuje stručný prehľad o počte medailových úlovkov a prehľad trofejí muflónov, ktoré získali zlaté medaily.

Keď muflón začne krívať

Autori článku MVDr. MARTIN ORAVEC a Ing. EVA JANKOVÁ upozorňujú na častú chorobu muflonej zveri, ktorá síce postihuje „len“ ich ratice, ale môže spôsobiť až úhyn. Ako sa vyhnúť tomuto bakteriálnemu ochoreniu, aká prevencia je najúčinnejšia? Čitateľ nájde odpovede na tieto aj ďalšie otázky v článku.

Srnčia zver kontra ovce

Zmeny, ktoré nastali v posledných desaťročiach v našej agrárnej krajine, spôsobujú aj zmeny v správaní voľne žijúcej zveri. Pre srnčiu zver sa to osobitne týka aj lokalít kam sa vrátil chov oviec, s ktorým sa – neveľmi znáša. Autor príspevku JÁN VALOVIČ preto pripomína nevyhnutné opatrenia, ktoré musia vykonať poľovníci ak chcú napriek rozšírenému chovu oviec udržať vo svojich revíroch aj srnčiu zver.

Aj líšku možno oklamať

Napriek tomu, že líšku považujeme za chytrú až prefíkanú „kmotričku“, i ju možno „oklamať“, čiže privábiť na dostrel. Ako, kedy a kde je vábenie líšok najefektívnejšie? Rozhoduje kvalita vábničky alebo dôležitejšia je poľovníkova vytrvalosť? Zvyčajne každý poľovník má s vábením líšok vlastné overené a praktické skúsenosti, niektoré dobré rady z pera Ing. JOZEFA HERZA, PhD., však iste prídu vhod i tým, ktorým sa už podarilo líšku uloviť.

Poplatky, odvody a poistné
Pripomienka platieb, ktoré sme povinní uhradiť.
Krajina „stvorená“ človekom

Podrobnejšie o pojmoch, s ktorými sa denne stretáme vysvetľujú autori prvej časti príspevku Ing. VLADIMÍR VICIAN, PhD. a Mgr. BRUNO JAKUBEC, PhD. z TU Zvolen. Objasňujú predovšetkým zmeny krajinnej štruktúry, s ktorými sa denne stretáme a ktoré výrazne ovplyvňujú aj život voľne žijúcej zveri, jej počty, pohyby krajinou, zdravotný stav, no tiež rastlinné spoločenstvá. No i tieto nevyhnutné premeny krajiny možno zmierňovať a obmedziť ich negatívny dosah na prírodu ako celok. Ak človek „pretvára“ krajinu, musí ju vedieť chrániť i pred sebou samým. Ako? Aj to sa musíme naučiť.

V Zliechove bol sviatok

Informácia o sviatku sv. Huberta v jednej z mnohých našich obcí, konkrétne zo Zliechova, ako ho videl a prežíval jeden z jeho účastníkov – Ing. JOSEF POKORNÝ. Na stránke nájdete aj MALÉ ZAMYSLENIE člena PZ Trnava-mesto MICHALA MACHOVIČA so želaním šťastného nového roka 2012 adresovanom všetkým ľuďom dobrej vôle a všetkým milovníkom prírody.

Lajky

Podrobnejšie o zaujímavom plemene lajok: napr. prečo sa u nás začali považovať za „duriče“, aké sú medzi nimi rozdiely a odlišnosti pri praktickom použití v revíri. Lajky možno stretnúť už i v našich revíroch, no doteraz pretrvávajú nepresné a mylné informácie o ich praktickom využívaní. Aj preto si treba prečítať príspevok Ing. JÁNA ZAJACA.

Zimné trampoty raticovej zveri

Na voľne žijúcu zver počas zimy číhajú viaceré „trampoty“. Nie je to len chlad, nedostatok potravy, prípadne sťažený prístup k nej, ale aj stále väčšie vyrušovanie, ktoré ju núti unikať z miesta na miesto a tak strácať množstvo vzácnej energie. Každý poľovník však musí vedieť, že aj zlý zásah vyžadujúci si dlhé dohľadávanie postrelenej zveri, na ostatnú pôsobí rovnako nepriaznivo ako keby sa v tých miestach prehnali desiatky bezohľadných turistov… Ako píšu autori príspevku ANTON MIKUŠKA a Ing. JÁN MERCEL, každé podobné vyrušovanie podporuje tiež vznik škôd na lesných porastoch. A to je ďalší dôvod kvôli ktorému musíme dožičiť zveri v zime čo najväčší pokoj.

Žeriavy na oblohe

O nezabudnuteľnom pozorovaní na juh letiacich žeriavov nad maďarským národným parkom Hortobágy píše JARMILA KAINZOVÁ. Práve tu na svojej dlhej púti za slnkom sa ich tam na krátky odpočinok zastavilo okolo 90 tisíc!

99 zásahov zo 100

V pravidelnej rubrike Rozhovor predstavujeme nášho významného streleckého pretekára VLADIMÍRA KOPÁČIKA, člena PZ Dudváh Abrahám. Ako sa dostal k streleckému športu, čo preň znamenal, odkedy a koľko sa mu venoval? Po mnohých významných aj medzinárodných úspechoch si na vlaňajších Majstrovstvách Európy, ktoré sa konali v Taliansku, v „kráľovskej“ streleckej disciplíne za akú sa považuje olympijský trap, v kategórii veteráni vystrieľal dokonca titul Majster Európy. Pretože v minulosti sa mu už podarilo aj 99 zásahov zo 100, teraz na okraj svojho posledného víťazstva skromne dodáva: „Zo 120 možných terčov sa mi podarilo zasiahnuť 113.“ V rozhovore vysvetľuje, prečo je strelecký šport taký krásny a aké vzácne vlastnosti umožňuje človeku rozvíjať.

Na zelenej vlne

Z príbehov našich čitateľov sme vybrali tri: AJ NA ASFALTE KRÁĽOM (Branislav Pružinec), KLOBÚK DOLU! (Ing. Gustáv Pokorný) a o jeleňovi, ktorý bol KRÁSNY, ALE SLEPÝ (Jozef Šabo).

Nôž ako dobrodružstvo

„Lovecký nôž je pre nás poľovníkov nekonečnou a zaujímavou témou. Už po celé stáročia riešime celý rad zásadných tém, napr. aká oceľ je najlepšia, vzhľad noža, ktorý je krásny, nakoľko je účelný, bezpečný, ale aj koľko stojí atď.“ – píše v úvode článku Ing. BŘETISLAV HUTÁREK. A potom nasleduje opis jeho pokusov, ktorým svoj lovecký nôž neustále zdokonaľoval, prerábal a vždy sa mu zdalo, že má na ňom čo zlepšiť. Vývoj a úpravy svojho loveckého noža tak premenil na zaujímavé „dobrodružstvo!

Šelmy „v kožuchu“

Nie všetka naša voľne žijúca zver musí v zime trpieť chladom. Veď ich je dosť takých, ktoré sa v tomto zimnom čase zaodejú do kožucha! Napriek tomu sa spôsob ich života predsa len do istej miery mení predovšetkým pri zaobstarávaní potravy. Niektoré z nich majú ešte i šťastie, že mrazivé dni prespia, iné sa však musia zoskupovať do svoriek, lebo len tak sa im v sťažených životných podmienkach môže podariť úlovok. O našich šelmách „v kožuchu“ píše Mgr. PAVOL TURŇA.

V tajge za Vologdou

Pohľad na zaujímavú poľovačku na hlucháňa v „tajge za Vologdou“ (Rusko). Ani tu, v severskej tajge, kde je tento druh ešte stále hojný, nie je ho také ľahké uloviť a preto sa považuje za vzácny úlovok.

Opitý los
… Grizly zabijak, Zubry v Rusku a ďalšie zaujímavosti, ktoré sme vybrali zo zahraničnej poľovníckej tlače.
Z dávno minulých čias

Začíname listovať v starých poľovníckych časopisoch, z ktorých sa dozvieme, čo zaujímalo našich predchodcov, aké mali starosti. čo ich neraz v prírode prekvapilo, čo tešilo… Naša prvá ukážka je z časopisu Lovec z r. 1930, ktorá potvrdzuje, že ich a naše súčasné starosti sa ani tak veľmi nelíšia.

Zo života sysľov

Už ste niekedy pozorovali sysle? Autor príspevku IVAN KŇAZE opisuje ich správanie, ale aj hlasové prejavy. Pravda, teraz v zimnom období sú bezpečne ukryté pod zemou a o potravu sa nemusia starať: žijú zo zásob nahromadených v lete.

Dobrú chuť

Recept na „Pečené suflé s lesným ovocím“ a „Dobrú polievku z bažanta“.

Január v revíri

Lov, Východy a západy Slnka a Mesiaca a aktuálne Pripomienky.

VYBERTE SI  DARČEK Z „NAŠEJ PONUKY“ . Nájdete v nej ďalekohľady, puškohľady, nože, praktické doplnky pre pobyt v revíri, DVD a bohatý výber literatúry o prírode.